Otázky a odpovede

1. Kto má nárok na právnu pomoc?

Na právnu pomoc ma nárok ten, kto sa nachádza v stave materiálnej núdze, ak je v právnom spore vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje minimálnu mzdu (pre rok 2015 je minimálna mzda 380,00 Eur) okrem sporov, v ktorých hodnotu sporu nie je možné vyčísliť v peniazoch.
Materiálnou núdzou možno chápať stav, keď je fyzická osoba poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nedosahuje 1,6 násobok životného minima a zároveň si táto fyzická osoba nemôže zabezpečiť využívanie právnych služieb svojím majetkom, teda jeho predajom, príp. prenájmom.

2. Ako má postupovať záujemca o bezplatnú právnu pomoc? Na koho sa môže obrátiť?

Záujemca o poskytnutie právnej pomoci sa môže dostaviť do kancelárie alebo konzultačného pracoviska Centra právnej pomoci (na Slovensku sa nachádza 14 kancelárií CPP a 13 konzultačných pracovísk), kde dostane tlačivo – formulár žiadosti o poskytnutie právnej pomoci (tlačivo je k dispozícii na stránke centra TU, žiadosť nie je spoplatnená), ktoré je potrebné vyplniť, priložiť k nemu potrebné doklady a odovzdať alebo zaslať do príslušnej kancelárie podľa trvalého pobytu, prípadne prechodného pobytu.
V prípade záujmu môže žiadateľ využiť inštitút predbežnej konzultácie. Predbežná konzultácia je dobrovoľná konzultácia s právnikom centra, je možné ju využiť bez podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, prípadne pred jej podaním, ak klient potrebuje vysvetliť podmienky na poskytnutie právnej pomoci alebo základnú právnu radu (napr.: ujasnenie si o aký druh sporu ide, či nejde o spor bezúspešný alebo či riešenie právneho sporu spadá do pôsobnosti centra).
Predbežná konzultácia sa poskytuje v jednej veci len jeden krát, najviac v trvaní jednej hodiny, to znamená, že je dobre, ak si klient vopred premyslí, aké informácie, resp. radu potrebujem. Za poskytnutie predbežnej konzultácie sa podľa zákona platí poplatok vo výške 4,5 Eur.
Predbežnú konzultáciu poskytne právnik centra alebo ktorýkoľvek advokát zapísaný do zoznamu advokátov poskytujúcich právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi. Tento zoznam je možné nájsť na stránke Slovenskej advokátskej komory (www.sak.sk) alebo priamo v kanceláriách centra.

3. Kedy má klient/klientka nárok na poskytnutie právnej pomoci? Aké sú podmienky?

Právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti má žiadateľ/klient vtedy, keď spĺňa súčasne tieto tri podmienky:
• nachádza sa v stave materiálnej núdze:
v stave materiálnej núdze sa žiadateľ/klient nachádza vtedy, keď jeho príjem nedosahuje 1,4 násobok sumy životného minima alebo je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke a využívanie právnych služieb si nemôže zabezpečiť iným svojím majetkom.
(Pr.: Prepočet 1,4 násobku sumy životného minima (ŽM) pre jednu dospelú osobu sa rovná sume 277,33 €. Počtom spolu posudzovaných osôb sa hranica násobku ŽM zvyšuje. Napríklad pri dvoch dospelých osobách sa 1,4 násobok rovná sume 470,79 €)
• nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu:
ak sa spor, v ktorom žiada klient o poskytnutie právnej pomoci, po jeho posúdení centrom javí ako zrejme bezúspešný, napríklad pre uplynutie zákonných lehôt alebo pre nedostatok dôkazov.
• hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej zákonom:
splnenie tejto podmienky sa žiada v sporoch, ktorých hodnotu je možné vyčísliť a táto hodnota prevyšuje sumu minimálnej mesačnej mzdy. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak hodnotu sporu nie je možné vyčísliť (napr. ak rodič žiada o zvýšenie výživného na dieťa).

Právo na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou 20% trov právneho zastúpenia má žiadateľ/klient vtedy, keď spĺňa súčasne tieto tri podmienky:
• príjem žiadateľa/klienta presahuje 1,4-násobok sumy životného minima a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom:
(Pr.: Prepočet 1,6 násobku sumy životného minima pre jednu dospelú osobu sa rovná sume 316,94 €)
• nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu,
• hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej zákonom.

Splnenie týchto podmienok posudzuje Centrum vždy pred samotným poskytnutím právnej pomoci.

4. Musí mať nejaké potvrdenie od úradov, že je v materiálnej núdzi?

Žiadateľ nepotrebuje takéto potvrdenie, materiálnu núdzu žiadateľa posudzuje samo Centrum v nárokovom konaním. Na zistenie, či žiadateľ je alebo nie je v stave materiálnej núdze, musí žiadateľ predložiť doklady preukazujúci jeho čistý príjem v posudzovanom období, teda v mesiaci podania žiadosti a v predchádzajúcich šiestich mesiacoch. Takýmito dokladmi môžu byť napríklad výplatné pásky, potvrdenie zamestnávateľa o vyplatenej mzde zo závislej činnosti, daňové priznanie, potvrdenia o vyplácaných dávkach Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálnou poisťovňou a pod.

5. Ako sa posudzuje, či nejde o zjavnú bezúspešnosť sporu?

Žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci musí predložiť všetky relevantné doklady na posúdenie právnej stránky veci, prípadne označiť dôkazy, ktorými osobne nedisponuje a ako ich možno získať, v nárokovom konaní centrum vyhodnotí či dôkazy sú postačujúce a preukazujú existenciu práva, či nedošlo k premlčaniu práva prípadne k jeho preklúzii.

6. Ktoré spory sú tie, kde nie je možné vyčísliť hodnotu sporu?

Sú to napríklad spory týkajúce sa rodinného práva (úprava práv a povinností k maloletým deťom, zverenie dieťaťa do starostlivosti, výživné na maloleté, plnoleté dieťa, výživné na manželku a mnohé ďalšie).

7. Som cca 3 roky rozvedená a od exmanžela už rok nedostávam výživné na dve deti (6 a 8 ročné). Mám zo súdu právoplatné rozhodnutie. Naposledy bolo pojednávanie u samosudcu, ktorý nariadil otcovi v mesačných splátkach doplatiť výživné. Keďže ďalšie 4 mesiace nezaplatil, bola som na polícii a tam mi povedali, že ho nemôžu nijako prinútiť platiť mi výživné. S množstvom nadčasov zarobím 400-500 € mesačne a musím platiť úhrady za domácnosť, stravu, školu, oblečenie, krúžky a iné veci pre deti. Ako získam výživné, ktoré patrí mojim deťom?

Výživné si môžete vymáhať priamo cez exekútora.
Treba si podať návrh na výkon exekúcie proti otcovi, ktorý si neplní svoju vyživovaciu povinnosť určenú súdom. Návrh môžete podať u ktoréhokoľvek exekútora. Ak je dieťa maloleté (do 18-teho roku veku dieťaťa), poplatky sa neplatia. K návrhu treba pripojiť overenú kópiu rozsudku, ktorým bolo určené výživné, na rozsudku musí byť vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, rodné listy detí. V návrhu na výkon exekúcie treba podrobne opísať výšku dlhu a za aké obdobie dlh vznikol. Vzor návrhu Vám radi poskytneme priamo V Centre právnej pomoci, prípadne ho získate priamo u ktoréhokoľvek exekútora.

Zároveň môžete podať trestné oznámenie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy.
Kým si otec Vašich detí nezačne plniť svoju povinnosť, môžete si požiadať o náhradné výživné na príslušnom úrade práce sociálnych vecí a rodiny, podľa adresy trvalého pobytu.
Konanie o náhradnom výživnom sa začína na základe písomnej žiadosti, ktorú získate priamo na príslušnom úrade práce.
V prípade splnenia podmienok úrad práce vyplatí náhradné výživné za tri kalendárne mesiace predchádzajúce kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť a žiadateľ o náhradné výživné požiada o vyplatenie náhradného výživného za toto obdobie.
K žiadosti priložte aj právoplatné rozhodnutie súdu alebo súdom schválenú dohodu o výživnom, potvrdenie exekútora, že exekučné konanie trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie; potvrdenie školy o riadnom plnení povinnej školskej dochádzky detí, potvrdenie o Vašom príjme a o príjmoch osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne.

8. Bývam v byte, ktorý je v mojom osobnom vlastníctve, teraz príde ku mne bývať priateľ, ktorému poskytnem trvalý pobyt, chcela by som sa spýtať, či po mojej smrti bude mať on nárok na môj byt, keď bude tu mať trvalé bydlisko?

Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan môže mať v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt a na jednom mieste. Trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie, alebo na individuálnu rekreáciu, ak zákon neustanovuje inak. Za časť budovy sa považuje aj byt. Prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k takejto budove ani k jej vlastníkovi a má len evidenčný charakter.

V prípade Vašej smrti, pokiaľ nespíšete závet, nastáva tzv. dedenie zo zákona, podľa nasledujúcich kritérií v štyroch skupinách:
I. V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel/ka, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti, alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Keďže zánikom manželstva zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, v tomto prípade samozrejme treba prihliadať aj na to, pretože najprv sa vykoná vyporiadanie tohto spoluvlastníctva, kedy manžel dostane polovicu majetku (pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké) a až zvyšná polovica, ktorá patrila manželovi – poručiteľovi, sa dedí a teda delí medzi manželku a deti.
II. Ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť, alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
III. Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
IV. Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Uvedené 4 skupiny sú navzájom vo vzťahu subsidiarity, tzn. že druhá skupina dedičov zo zákona prichádza do úvahy až vtedy, ak nie sú dedičia z predchádzajúcej (prvej) skupiny, atď. Nakoľko z Vášho emailu nie je dostatočné jasné, kto iným by mohol byť z Vašej rodiny dedičom, Váš priateľ v prípade dedenie prichádza do úvahy až v druhom a treťom rade za podmienky spolužitia dlhšieho ako rok. Upozorňujeme Vás však, že s trvalým pobytom dedenie nemá nič spoločné, na spolužitie nie je potrebné, aby ste mali spoločný trvalý pobyt.
9. Môj posledný zamestnávateľ mi po dvoch mesiacoch od prepustenia nevyplatil celú mzdu. Odvoláva sa že nemá financie a podobne. Bola som uňho zamestnaná 8 mesiacov. Nevyplatil mi mzdu za posledné 2 mesiace a stravné lístky som nedostala za 4 mesiace. Snažím sa ho kontaktovať e-mailami, ale nereaguje. Viete mi prosím poradiť, čo by som mala urobiť, aby som dostala dlžnú sumu, ktorú som si poctivo odpracovala?

V prvom rade sa predžalobnou výzvou obráťte na bývalého zamestnávateľa a požiadajte ho o písomné vysvetlenie dôvodu nevyplatenia mzdy.
Predžalobnú výzvu je potrebné poslať poštou ako doporučenú zásielku. Doklad o jej odoslaní môžete následne využiť na súde a na polícii, ak sa na nich obrátite so žalobou alebo trestným oznámením.
Predžalobná výzva má formát obyčajného listu, v ktorom:
• požiadate bývalého zamestnávateľa o vysvetlenie dôvodu nevyplatenia mzdy,
• určíte bývalému zamestnávateľovi dodatočnú lehotu na zaplatenie dlžnej sumy,
• upozorníte zamestnávateľa, že ak nedôjde k vyplateniu mzdy v stanovenej lehote, budete nútená mzdu vymáhať súdnou cestou, oznámite podozrenie z trestného činu vo veci nevyplatenia mzdy a na porušovanie mzdových predpisov upozorníte príslušný Inšpektorát práce.

Inšpekciu práce vykoná ten inšpektorát práce, v ktorého územnom obvode sa nachádza prevádzka, pracovisko zamestnanca.

V prípade, že sa zamestnávateľ vyhýba zaplateniu mzdy a nereaguje na výzvu/-y, nezostáva Vám iná možnosť, ako požadovať úhradu dlžnej sumy súdnou cestou.

Môžete podať na súd žalobu alebo návrh na vydanie platobného rozkazu. Platobný rozkaz predstavuje zjednodušenú formu súdneho konania. Súd vydá platobný rozkaz voči bývalému zamestnávateľovi v lehote 10 pracovných dní od zaplatenia súdneho poplatku. V platobnom rozkaze súd uloží bývalému zamestnávateľovi, aby Vám do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal.
Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku. Právoplatný platobný rozkaz je teda exekučným titulom a na jeho základe už môžete vymáhať pohľadávku aj formou exekúcie.
Ak Váš bývalý zamestnávateľ podá odpor alebo ak sa nepodarí platobný rozkaz bývalému zamestnávateľovi doručiť, súd nariadi pojednávanie. Súčasne s podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu alebo s podaním žaloby môžete požiadať aj o oslobodenie od súdneho poplatku, ak to Vaše pomery odôvodňujú (nepriaznivá sociálna situácia). Inak budete musieť uhradiť súdny poplatok vo výške 6% zo žalovanej sumy. Súdny poplatok sa platí v kolkoch, ktoré sa nalepia na prvú stranu žaloby pri podaní. Prípadne je možné počkať, kým Vás súd vyzve na jeho zaplatenie.

Žalobu o zaplatenie mzdy a iných mzdových nárokov je potrebné podať na súd, v obvode ktorého má bývalý zamestnávateľ miesto podnikania. Žaloba musí obsahovať:
• presnú adresu súdu, ktorému je žaloba určená (adresy súdov nájdete TU),
• údaje o žalobcovi (Vy) – meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, údaj o štátnom občianstve, číslo OP,
• údaje o žalovanom (bývalý zamestnávateľ) – jeho obchodné meno, sídlo a IČO (tieto údaje sú uvedené na pracovnej zmluve, ich správnosť a aktuálnosť je možné si overiť v živnostenskom registri www.zrsr.sk alebo v obchodnom registri www.orsr.sk).

V žalobe opíšte rozhodujúce skutočnosti:
• kedy vznikol pracovný pomer,
• kedy sa skončil a akým spôsobom,
• vyčíslite dlžnú mzdu,
• môžete požadovať, aby Vám bývalý zamestnávateľ zaplatil aj úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni, kedy Vám mala byť mzda a odstupné zaplatené (t.j. po najbližšom riadnom výplatnom termíne). Výška úroku z omeškania je stanovená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., podľa ktorého je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K 11.7.2012 je výška úroku z omeškania 8,75% ročne.
• na záver v žalobe uveďte, čoho konkrétne sa domáhate, t.j. presne napíšte, ako by mal súd rozhodnúť, napr.: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú mzdu vo výške XXXX,-€ spolu a dlžnú sumu za stravné vo výške ZZZZ,-€, to všetko s úrokom z omeškania vo výške YYYY,-€ od dátumu DD.MM.RRRR až do zaplatenia.
Súčasne sa môžete domáhať, aby vám bývalý zamestnávateľ, zaplatil aj náhradu trov súdneho konania. K žalobe priložte kópiu pracovnej zmluvy, dohodu o skončení pracovného pomeru alebo výpoveď, prípadne iné listiny, dokumenty, dôkazy …

Ak potrebujete pomôcť so spísaním žaloby, či návrhu na vydanie platobného rozkazu, môžete sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ideálne je stretnúť sa s právnikom/právničkou centra a na konzultáciu si priniesť aj doklady týkajúce sa Vášho právneho problému.