Pán Peter dostal ponuku ísť pracovať do Nemecka ako zvárač. Na živnosť, samozrejme, ale tak to u nich v dedine robia všetci chlapi odnepamäti. Aspoň nebude toľko platiť na odvodoch a zarobí viac ako jeho sused, ktorý sa lopotí ako zamestnanec a zarobí o tretinu menej pri rovnakej robote.
Vybavil teda živnosť, potrebný formulár zo Sociálnej poisťovne a odcestoval s kolegom do Nemecka. Na mieste zistil, že podmienky sú iné, ako im hovorili do telefónu na Slovensku. A zmluva, ktorú im poslali do mailu, sa mu už vôbec nepáčila. Povedal si ale, že dva týždne porobí a uvidí, či sa to nezlepší. Zmluvu nepodpísal, lebo na svojom telefóne to nevedel otvoriť, ale aj tak veľkej časti podmienok ani nerozumel. Nakoniec veď dohodol sa s vedúcim, ktorý mu mal každý deň „na fajront“ preberať šichtovnicu a tú aj naozaj podpisoval, takže všetko išlo.
Po dvoch týždňoch pán Peter z toho Nemecka naozaj odišiel a poslal faktúru zamestnávateľovi. No a tam to celé začalo.... nie, že nedostal zaplatené (niekoľko tisíc eur), ale s ním ani nikto vôbec nekomunikoval. Žiadna odpoveď, nič.
V Centre právnej pomoci mu právnik vysvetlil, aké chyby pán Peter urobil:
- Odišiel do zahraničia pracovať bez znalosti jazyka, ktorá by mu napríklad pomohla pochopiť obsahu zmluvy.
- Tým, že sa rozhodol pracovať „na živnosť“, sa z neho stal podnikateľ, ktorý je s druhou stranou v obchodnoprávnom vzťahu ako akýkoľvek iný podnikateľ. Teda žiadny zamestnanec, žiaden Zákonník práce, žiadna pracovná zmluva, žiadna kolektívna zmluva, dovolenky, PN, príplatky, ochrana... Vôbec nič.
- Nepodpísal zmluvu, nesúhlasil s ňou, ale napriek tomu dva týždne pracoval. Nečudo, že „zamestnávateľ“ sa teraz tvári prekvapene, že na základe čoho a pre koho tam pán Peter pracoval, keď si od neho nikto nič neobjednal.
- Mal síce podpísané „šichtovnice“ ako dôkaz o odrobenej práci za každý deň, ale to mu podpisoval nejaký Brnič, ktorý sám bol v zmluvnom vzťahu so „zamestnávateľom“ pána Petra. Je teda nejasné, kto je v zmluvnom vzťahu s kým, kto bol čím poverený a kto bol na čo oprávnený. To, že niekto Petrovi podpísal odrobené výkony, ešte samo o sebe nedokazuje, že tak urobil v mene jeho „zamestnávateľa“, s ktorým by sa bol na niečom dohodol. Aký skutočný vzťah a s kým tento Brnič mal, ostalo nevyjasnené. Všetko bolo v ústnej rovine a ktovie, kde ten človek teraz vlastne je.
Áno, formálne sa pán Peter môže svojho práva domáhať súdnou cestou. Ale bol by úspešný?
- vedel by preukázať to, čo tvrdí, že bolo dohodnuté?
- vedel by zabezpečiť svedkov (napríklad aj z Nemecka) a potvrdili by mu títo jeho verziu, keď pri tom nikto iný osobne nebol?
- a bol by ochotný investovať do dlhého súdneho sporu s neistým výsledkom, ale povinnosťou znášať nejaké (nemalé) náklady už od začiatku?
Aj tieto otázky nech sú poučením pred rozhodnutím zarobiť si viac peňazí v cudzine „na živnosť“. Živnostník totiž prichádza o všetky výhody a ochranu zamestnanca a je len bežným podnikateľom, ktorý nie je na rozdiel od zamestnanca nijako zvlášť chránený.
Ak sa potrebujete poradiť, alebo potrebujete právnu pomoc, neváhajte sa na nás obrátiť.
Autorka ilustračnej foto: Kateryna Babaieva