V súčasnosti prebiehajú viaceré mediálne kampane, ktorých úlohou je varovať seniorov pred rôznymi nástrahami v podobe podvodov prostredníctvom tzv. falošných policajtov, lekárov, ktorí volajú o polnoci.., telefonátov falošných blízkych alebo ich známych, fiktívnych srdcervúcich príbehov ... , ktoré majú jeden spoločný cieľ – obrať obeť o častokrát celoživotné úspory. V týchto prípadoch býva páchateľom osoba, ktorú obeť takéhoto trestného činu zvyčajne nepozná. Toto však nie sú jediné nástrahy, s ktorými sa môžeme počas nášho života stretnúť. A to nemusíme byť ani obeťou podvodu. Častokrát aj dobre myslená pomoc deťom alebo iným blízkym osobám sa môže zmeniť na dlhoročný súdny boj o svoj majetok alebo aj o strechu nad hlavou.
Uvažovali ste niekedy nad tým, že by ste ako pomoc deťom alebo vnúčatám založili svoju nehnuteľnosť, v ktorej bývate? Rozmýšľate nad tým, že darujete deťom dom, aby ste ich odbremenili od rôznych ďalších poplatkov alebo sporov v budúcnosti? Vaše dieťa potrebuje financie napríklad na rozbeh podnikania a banka mu nechce poskytnúť úver. Požičali by ste si peniaze a poskytli ich svojmu dieťaťu, ktoré Vám sľúbilo, že bude takýto úver za vás riadne splácať?
Úlohou tohto článku nie je odradiť Vás od vykonania niektorých právnych úkonov. Úlohou tohto článku je pomôcť Vám ako čitateľom pri rozhodovaní sa pred podpisom niektorých zmlúv, prípadne pred vykonaním niektorých právnych úkonov a varovať Vás pred nástrahami a rizikami, ktoré sú s nimi spojené. A to aj ak účelom ich vykonania je pomoc blízkym.
Záložná zmluva v prospech banky poskytujúcej úver tretej osobe (zvyčajne dieťaťu vlastníka)
V dnešnej dobe, zabezpečenie si vlastného bývania pre mladého človeka zvyčajne znamená, že si na kúpu bytu a kúpu alebo stavbu vlastného domu musí požičať z banky nemalú sumu peňazí. Pre prípad, že táto osoba nebude v budúcnosti schopná splácať pôžičku, býva spolu so zmluvou o hypotekárnom úvere podpisovaná aj záložná zmluva zvyčajne na kupovanú nehnuteľnosť. Pri stavbe nového rodinného domu však banke nemusí ako záloh stačiť napr. prázdny pozemok, na ktorom má byť v budúcnosti postavený nový dom. V takýchto prípadoch sú rodičia často poprosení svojimi deťmi, či im aspoň na prechodné obdobie neposkytnú ich dom alebo byt ako záloh pre banku. Pred podpisom záložnej zmluvy by však mali všetci rodičia spozornieť a zhodnotiť si svoju finančnú situáciu, ale aj finančnú situáciu svojho dieťaťa. Podpísaním záložnej zmluvy sa totiž vlastník domu alebo bytu stáva záložným dlžníkom.
V živote pritom môžu nastať rôzne nepredvídateľné životné situácie, napr. dieťa príde o prácu, stane sa mu nejaký úraz a nebude ďalej schopné splácať úver, alebo nedajbože v dôsledku takéhoto úrazu zomrie. Ďalším takýmto rizikom môže byť napríklad aj zmena úrokových sadzieb na už poskytnutých hypotekárnych úveroch, kedy úrok môže narásť aj o niekoľko percent a mesačná splátka aj o niekoľko stoviek eur(v závislosti od výšky poskytnutého úveru), pričom na úhradu takejto splátky už samotný dlžník nebude mať dostatočné financie.
V takomto prípade si vrátenie požičanej sumy bude banka nárokovať od spoludlžníkov, teda aj od vlastníka založenej nehnuteľnosti – v našom prípade od rodiča. Ak poskytnutý úver nebude splácaný, banka pristúpi k výkonu záložného práva a nehnuteľnosť tvoriacu záloh predá prostredníctvom dražby. Dôsledkom je to, že rodič príde o strechu nad hlavou, a to len kvôli tomu, že chcel pomôcť vlastnému dieťaťu.
Na čo si dať pozor pred podpisom záložnej zmluvy ak si úver berie iná osoba? Najmä na to, aký príjem máte vy, ktorí budete podpisovať záložnú zmluvu. Treba si zvážiť, či budete schopní v prípade nepredvídateľnej situácie, pokračovať v splácaní úveru za dieťa alebo inú osobu. Ďalej aj to, či ste ochotní pomôcť svojmu dieťaťu aj s tým rizikom, že môžu takéto nepredvídateľné situácie nastať. Pred podpisom záložnej zmluvy by ste mali dôverne poznať aj finančnú situáciu svojho dieťaťa – aký má príjem, z čoho bude uhrádzať úver, či mu zostane dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie si základných životných potrieb, pričom sa netreba spoliehať na to, že nízke úročenie úveru vydrží po celú dobu splatnosti tohto úveru. Pokiaľ takéto informácie nemáte, podpisom záložnej zmluvy idete do vopred nepredvídateľného rizika.
Ak sa už rozhodnete záložnú zmluvu podpísať, čiastočnou ochranou pre vás môže byť aj zriadenie životnej poistky na osobu dlžníka (v našom prípade dieťaťa), pre prípad, že by takáto osoba nebola schopná v budúcnosti pôžičku splácať. V takomto prípade je vhodné si pravidelne overovať, či takáto životná poistka nebola zrušená, či sa platí a pod.
V praxi sme sa stretli napríklad aj s prípadom, kedy klienti poskytli svoj dom ako záloh pre banku pre svojho syna. Syn si následne z požičanej sumy postavil dom. Dom sa zapísal do vlastníctva priateľky syna. Syn úver riadne splácal, až do doby, kedy došlo k úrazu, dôsledkom ktorého zomrel. Synova priateľka, na ktorú bol písaný dom, sa s rodičmi prestala baviť a stretávať sa s nimi. Taktiež odmietla splácať daný úver. Rodičia mali vedomosť, že syn mal v minulosti uzatvorenú životnú poistku pre prípad jeho smrti, z ktorej mala byť doplatená zvyšná časť úveru. Pri dedičskom konaní bolo však zistené, že táto životná poistka zanikla výpoveďou niekoľko mesiacov pred jeho úmrtím. Rodičia po synovi dedičstvo odmietli, keďže predmetom dedičstva bol len tento úver. Ako záložní dlžníci však tento úver musia splácať dodnes, keďže v prípade nesplácania by došlo k speňaženiu ich nehnuteľnosti.
Darovanie nehnuteľnosti a zriadenie práva doživotného bývania
Ak vlastníte byt alebo dom a uvažujete nad tým, že tento svoj majetok ešte počas vášho života prevediete na svoje deti, aby ste predišli prípadným sporom detí o majetok alebo aby ste ich uchránili od poplatkov, ktoré by platili napr. v rámci prípadného dedičského konania, taktiež by ste mali byť obozretní, aby ste v konečnom dôsledku neprišli o strechu nad hlavou.
Vy, ako vlastník môžete so svojim majetkom nakladať v zásade podľa svojho uváženia, teda môžete majetok predať, darovať a pod. Pri prevode vlastníckych práv k nehnuteľnosti v ktorej bývate, a v ktorej chcete bývať aj po prevode vlastníckych práv, treba myslieť aj na to, že toto vaše právo by malo byť definované už v samotnej zmluve v podobe vecného bremena. Vecné bremeno by malo byť následne evidované aj na príslušnom liste vlastníctva k takejto nehnuteľnosti. Netreba sa spoliehať len na sľuby, že vás v dome nechajú bývať. Vecné bremeno na právo dožitia by malo obsahovať aj podmienky takéhoto bývania, teda či budete bývať a užívať predanú / darovanú nehnuteľnosť bezodplatne alebo či nový vlastník od vás môže požadovať nejakú úhradu. Taktiež by v zmluve malo byť definované, či máte právo užívať celú nehnuteľnosť alebo prípadne len jej časť.
Zároveň si však treba uvedomiť, že ani zriadenie vecného bremena v podobe práva doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti vám nemusí zabezpečiť nerušené užívanie nehnuteľnosti. V praxi sme sa stretli s viacerými prípadmi, kedy rodičia previedli na dieťa napríklad dom. Pri prevode si síce zriadili právo doživotného bývania a nejakú dobu fungovalo všetko bez problémov. Po čase však došlo k nejakej životnej udalosti – napr. v našom konkrétnom prípade došlo k úmrtiu dieťaťa, po ktorom dedila manželka s deťmi (vnukmi klientky). Po smrti sa manželka s deťmi presťahovali do domu a začali robiť klientke zo života doslova peklo. Presťahovali ju do upravenej garáže, v ktorej mala zavedenú len elektrickú energiu. A aj túto elektrinu jej nevesta počas dňa púšťala len na pár hodín. Klientka nemohla v garáži variť, ani kúriť podľa svojich potrieb. Vždy bola závislá od toho, či jej nevesta elektriku pustí alebo nie. Znemožňovali jej chodenie po priľahlom pozemku a dvore. Klientka nemala zabezpečený nerušený výkon svojho práva v podobe doživotného bývania a užívania celej nehnuteľnosti a musela sa svojho práva domáhať súdnou cestou.
Pôžičky pre deti alebo iné osoby
Častým prípadom na našich konzultáciách sú aj prípady, kedy rodičia požičajú svojim deťom peniaze a deti im následne tieto peniaze odmietnu vrátiť. Taktiež sa často stretávame aj s prípadmi, kedy od seniorov vylákajú cudzie osoby pod zámienkou pôžičky nejakú finančnú hotovosť, pričom zvyčajne ide o nejaké známe osoby, napr. kamarátov syn, sused a pod. Tieto pôžičky sú poskytnuté často len na „dobré slovo“, teda bez akéhokoľvek záznamu. Občas sa stane, že poskytnutie pôžičky je zaznamenané aspoň v nejakom „zošítku“ alebo na papieri. Zvyčajne však na týchto papieroch absentuje podpis dlžníka alebo je tam skomolené jeho meno, prípadne tam absentujú nejaké iné náležitosti, ktoré následne sťažujú, až znemožňujú prípadné dokazovanie na súde. Deti zvyknú v takýchto prípadoch argumentovať, že išlo o dar a nie o pôžičku. Cudzie osoby väčšinou sľubujú, že požičané peniaze vrátia a sľubujú to tak dlho, až uplynie premlčacia lehota.
Ak sa už rozhodnete niekedy požičať nejakej osobe (či už cudzej alebo vlastnému dieťaťu) nejakú finančnú hotovosť, odporúčame Vám to robiť vždy písomne, teda prostredníctvom napr. zmluvy o pôžičke. Ak si takúto zmluvu neviete vyhotoviť, odporúčame Vám navštíviť napr. notára a spísať zmluvu o pôžičke formou notárskej zápisnice. Možno vás to bude niečo stáť, no v budúcnosti Vám to môže zachrániť napríklad aj Vaše celoživotné úspory, ktoré ste sa rozhodli niekomu požičať.
Ani toto však nemusí byť úplne zárukou, že sa Vám požičané peniaze vrátia. Treba si uvedomiť, že osoba, ktorej požičiavate, už môže mať iné dlhy alebo exekúcie, nemusí mať žiaden majetok a vymožiteľnosť takejto pohľadávky môže byť takmer nulová. Taktiež tu máme aj inštitút tzv. „osobného bankrotu“, ktorým sa vie dlžník za istých podmienok oddlžiť aj od takýchto dlhov.
Z toho dôvodu, ak už sa rozhodnete niekomu požičať svoje peniaze, tak by malo ísť o osobu, ktorú dôverne poznáte a poznáte aj jej finančné možnosti. Veľký pozor si však treba dať na osoby o ktorých viete, že už majú veľa dlhov.
Veľkým rizikom je aj to, ak vás niekto žiada o pôžičku, pričom Vy takéto úspory nemáte. A keďže chcete veľmi pomôcť, tak si zoberiete úver z banky alebo nebankovej spoločnosti a takéto peniaze požičiate ďalej. Tu si treba uvedomiť, že banka eviduje ako dlžníka len Vás a len od Vás bude prípadnú sumu vymáhať. Na vymáhanie danej sumy od Vás nemá žiaden vplyv ani prípadná dohoda o tom, že jednotlivé splátky mala splácať práve táto iná osoba, ktorá v zmluvnom vzťahu s bankou alebo nebankovou spoločnosťou vôbec nefiguruje.
V našej praxi sme sa stretli napríklad s takýmito prípadmi:
Klientka v predchádzajúcom období požičiavala finančné prostriedky najskôr susede, neskôr aj jej nájomníkovi, pričom obe osoby jej len sľubovali, že jej požičané peniaze vrátia, avšak k samotnému vráteniu peňazí nedošlo. Ak aj nejaké peniaze vrátili, tak na ďalší deň si prišli požičať väčšiu sumu. Celkovo išlo o sumu 2 900 eur, pričom klientka pri konzultácii ukázala aj list s podpismi, ktoré mali dokazovať, že peniaze im skutočne požičala ako aj to, že sa požičané peniaze zaviazali vrátiť do určitého dátumu. List však neobsahoval žiadne osobné údaje. Klientka uvádzala, že vyššie uvedené osoby, najmä nájomník bývajúci u susedy, si vždy prišiel požičať peniaze pri nejakej hroznej životnej udalosti – uvádzal, že má rakovinu a peniaze potreboval na lieky, cestovanie a pod. Následne sa mu mala zabiť dcéra a on sa mal jediný starať o svoju vnučku a pod. Klientka v dobrom úmysle, veriac jeho príbehom, mu napokon peniaze požičala. Klientka už aj chcela vzniknutú situáciu riešiť cez políciu, ale tam jej odkázali, že to nie je trestným činom, pokiaľ mu tie peniaze odovzdala dobrovoľne.
Klientka uvádzala, že jej bola spôsobená škoda vo výške 2 900 eur, pričom táto suma nemusí byť konečná, a to z dôvodu, že potencionálny páchateľ si mal obdobným spôsobom požičiavať peniaze od viacerých osôb.
Klientke bolo odporučené, aby sa skontaktovala s domnelými poškodenými, a to za účelom podania spoločného trestného oznámenia, aby bolo možné jednoduchšie preukázať úmysel potencionálneho páchateľa vylákať od poškodených peniaze pod zámienkou vymysleného príbehu, s úmyslom tieto peniaze nikdy nevrátiť.
Klientka bola zároveň poučená aj o možnosti uplatniť si svoje práva prostredníctvom občianskeho súdneho konania, a to s návrhom na vydanie platobného rozkazu. Klientka však nevedela presné osobné údaje danej osoby, ani nevedela uviesť, kde sa aktuálne uvedená osoba zdržuje. Klientka bola taktiež oboznámená s tým, že aj keby súd zaviaže uvedenú osobu k úhrade dlžnej sumy, toto ešte nemusí znamenať, že dlžné peniaze aj skutočne budú vyplatené. Ak uvedená osoba nemá príjem a nevlastní ani majetok, je možné predpokladať, že aj napriek právoplatnému rozhodnutiu na zaplatenie dlžnej sumy by k vymoženiu dlžnej sumy ani nikdy nemuselo dôjsť.
V prípade ďalšieho klienta z jeho rozprávania vyplynulo, že v roku 2020 odovzdal dvom známym ženám na základe vymyslenej historky finančnú hotovosť v celkovej výške 20 000 eur, pričom na základe podaného trestného oznámenia boli tieto ženy uznané vinnými zo spáchania trestného činu podvodu a bol im uložený trest. Súd ich trestným rozsudkom zároveň zaviazal k náhrade škody vo výške 20 000 eur a so zvyškom nároku odkázal klienta na civilnoprávne konanie. Klient im požičiaval najskôr zo svojich vlastných peňazí, neskôr si peniaze aj požičal. Išlo o čiastky od 200 eur do 5 500 eur, v súhrnnej výške 20 000 eur, pričom v danej sume nie sú zarátané úroky pôžičiek, ktoré musí klient aj naďalej splácať.
Odsúdené klientovi vrátili čiastku 80 € formou poštového poukazu. Klient si svoj nárok už uplatnil aj v rámci exekučného konania a na konzultáciu sa dostavil za účelom rady, ako sa domôcť svojich peňazí.
Klient ako poškodený trestným činom už v čase absolvovania konzultácie vyčerpal všetky dostupné a účelné právne prostriedky, ktoré mohol využiť. Páchateľky boli odsúdené na podmienečné tresty odňatia slobody s probačným dohľadom a súd im zároveň uložil aj povinnosť nahradiť klientovi škodu. Keďže nedošlo k dobrovoľnému splneniu náhrady škody zo strany odsúdených, klient sa prostredníctvom zvoleného splnomocneného právneho zástupcu obrátil na príslušný súd s návrhom na začatie exekučného konania. Keďže však odsúdené nedisponujú žiadnym postihnuteľným príjmom, ani majetkom, exekúcia aktuálne prebieha bez toho, aby boli vykonávané akékoľvek zrážky. Je možné, že klient sa svojich peňazí nikdy nedomôže, no požičané sumy bude musieť dosplácať.
Pri nakladaní so svojim majetkom buďte preto obozretní, aby ste sa nedostali do podobných nepríjemných situácií. Ak nie ste si istí, ako máte postupovať, tak pred podpisom akýchkoľvek zmlúv sa príďte radšej poradiť.
Článok pripravil vedúci kancelárie Centra právnej pomoci v Nitre - Peter Danišik