Pri osobnom bankrote (oddlžovacom konaní) môžete prísť do styku aj s pojmom nepostihnuteľná hodnota obydlia. Čo to vlastne je, a prečo by vás to malo zaujímať, si povieme práve v tomto článku.
Osobný bankrot, či už formou konkurzu alebo formou splátkového kalendára, môže absolvovať aj osoba, ktorá vlastní dom, chatu, karavan, maringotku.... teda aj osoba, ktorá vlastní obývateľnú vec, pričom zákon nerozlišuje, či ide o hnuteľnú vec (karavan, maringotka, ...) alebo o nehnuteľnú vec (dom, chata, ...). Ak dlžník vlastní takúto vec a takúto vec zároveň označí za svoje obydlie, môže si na takúto vec uplatniť tzv. nepostihnuteľnú hodnotu obydlia. Nepostihnuteľnou hodnotou obydlia je hodnota alebo časť hodnoty jednej obývateľnej veci, ktorú dlžník označí ako svoje obydlie. V prípade, ak dlžník vlastní len nejaký podiel k obývateľnej veci, pri posudzovaní nepostihnuteľnej hodnoty obydlia sa berie sa do úvahy len hodnota tohto podielu vo vlastníctve dlžníka (teda nie hodnota veci ako celku).
Výška nepostihnuteľnej hodnoty obydlia je upravená v nariadení vlády č. 75/2017 Z. z. a aktuálne je určená sumou 10.000 €.
V prípade, ak je obývateľná vec vlastnená spoločne manželmi v podiele 1/1 – teda ak je v bezpodielovom vlastníctve dlžníka a jeho manžela / manželky, nepostihnuteľnú hodnotu obydlia na takúto vec si môžu uplatniť obaja manželia samostatne. V takomto prípade by bola celková nepostihnuteľná hodnota obydlia vo výške celkovo 20.000 €.
Podmienkou uplatnenia si nepostihnuteľnej hodnoty obydlia je práve vlastníctvo takejto obývateľnej veci dlžníkom. Dlžník, ktorý obývateľnú vec nevlastní (napr. v prípade, ak dlžník býva v nájomnom byte, družstevnom byte, v podnájme, v ubytovni, v azylovom dome, v dome vo výlučnom vlastníctve manžela a pod. ), si ani nemôže uplatniť nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, keďže nie je vlastníkom (resp. spoluvlastníkom) takejto veci.
Nepostihnuteľná hodnota obydlia teda chráni dlžníka pred príliš tvrdým dopadom speňažovania majetku dlžníka v prospech veriteľov. V praxi, ak si dlžník uplatní nepostihnuteľnú hodnotu obydlia na vec, ktorú vlastní, mu aj po predaji (speňažení) tejto veci musí zostať vyššie uvádzaná hodnota. V prípade speňaženia obydlia nemá dlžník túto sumu k dispozícii v celosti, ale mesačne si z tejto sumy môže vyberať sumu maximálne 250 € (v prípade manželov v súčte 500 €). Táto suma je taktiež určená rovnakým nariadením vlády a primárne má slúžiť na zabezpečenie si strechy nad hlavou v prípade, ak dlžník o svoje obydlie v rámci konkurzného konania príde. Suma získaná ako nepostihnuteľná hodnota obydlia po dobu 36 mesiacov od zriadenia účtu správcom nepodlieha konkurzu, exekúciám, ani obdobným vykonávacím konaniam, teda nemôže byť napr. blokovaná exekútorom a dlžník musí mať možnosť nasledujúce 3 roky vyberať/ vykonávať platby vo výške maximálne 250 € mesačne (resp. pri manželoch maximálne 500 € mesačne).
Možnosti uplatňovania nepostihnuteľnej hodnoty si uvedieme na príkladoch:
- Dlžník vlastní dom vo svojom výlučnom vlastníctve a ide do konkurzu
Dlžník je vlastníkom domu a priľahlého pozemku, ktorého hodnota je 30.000 €. Správca konkurznej podstaty by po speňažení tohto obydlia dlžníka musel poskytnúť dlžníkovi sumu vo výške 10.000 €. Táto suma by bola dlžníkovi poskytnutá na účet zriadený správcom konkurznej podstaty a z tohto účtu by si dlžník mohol mesačne vyberať sumu 250 €. Zvyšných 20.000 € použije správca konkurznej podstaty na úhradu dlžníkových dlhov v rámci konkurzného konania.
Ak by hodnota domu nebola 30.000 €, ale napr. do 10.000 €, obydlie dlžníka by sa v rámci konkurzného konania nespeňažovalo, keďže hodnota obydlia neprevyšuje nepostihnuteľnú hodnotu obydlia. Dom by teda zostal vo vlastníctve dlžníka aj naďalej s tým, že by bol očistený od exekučných záložných práv tých exekúcií, od ktorých sa dlžník oddlžil, a ktoré pred vyhlásením konkurzu na dome viazli.
- Dlžník spolu s manželkou vlastní dom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a ide do konkurzu.
Dlžník spolu s manželkou sú bezpodielovými vlastníkmi domu a priľahlého pozemku, ktorého hodnota je 30.000 €. Správca konkurznej podstaty by po speňažení tohto obydlia musel poskytnúť dlžníkovi a aj jeho manželke sumu vo výške 10.000 € (v súčte teda 20.000 €). Táto suma by bola dlžníkovi a jeho manželke poskytnutá na účet zriadený správcom konkurznej podstaty a z tohto účtu by si dlžník a jeho manželka mohli obaja mesačne vyberať sumu 250 € (v súčte teda 500 €). Zvyšných 10.000 € použije správca konkurznej podstaty na úhradu dlžníkových dlhov v rámci konkurzného konania.
Ak by hodnota domu nebola 30.000 €, ale napr. do 20.000 €, obydlie dlžníka, ktoré vlastní spolu s manželkou, by sa v rámci konkurzného konania nespeňažovalo, keďže hodnota obydlia neprevyšuje nepostihnuteľnú hodnotu obydlia určenú pre dlžníka a jeho manželku. Dom by teda zostal vo vlastníctve manželov aj naďalej s tým, že by bol očistený od exekučných záložných práv tých exekúcií, od ktorých sa dlžník oddlžil, a ktoré pred vyhlásením konkurzu na dome viazli.
- Dlžník vlastní podiel vo výške ¼ z domu
Dlžník vlastní podiel vo výške ¼ z domu, pričom hodnota celého domu je 80.000 €. Podiel dlžníka má teda hodnotu 20.000 €. V takomto prípade by mohlo dôjsť k speňažovaniu podielu vo vlastníctve dlžníka (teda v takomto prípade nemôže dôjsť k speňažovaniu celého domu). Po speňažení podielu by správca musel poskytnúť dlžníkovi sumu vo výške 10.000 €. Táto suma by bola dlžníkovi poskytnutá na účet zriadený správcom konkurznej podstaty a z tohto účtu by si dlžník mohol mesačne vyberať sumu 250 €. Zvyšných 10.000 € použije správca konkurznej podstaty na úhradu dlžníkových dlhov v rámci konkurzného konania.
Ak by hodnota celého domu nebola 80.000 €, ale napr. 40.000 €, vlastnícky podiel k obydliu dlžníka (1/4) by sa v rámci konkurzného konania nespeňažoval, keďže hodnota vlastníckeho podielu na obydlí (v tomto prípade by to bola ¼ zo 40.000 €, teda hodnota podielu by bola vo výške 10.000 €) neprevyšuje nepostihnuteľnú hodnotu obydlia. Daný podiel by teda zostal vo vlastníctve dlžníka aj naďalej s tým, že by bol očistený od exekučných záložných práv tých exekúcií, od ktorých sa dlžník oddlžil, a ktoré pred vyhlásením konkurzu na dome viazli.
Nepostihnuteľná hodnota a splátkový kalendár
Ak sa dlžník rozhodne ísť do oddlženia formou splátkového kalendára a je vlastníkom obývateľnej veci, hodnota tejto veci a výška nepostihnuteľnej hodnoty obydlia, môžu mať podstatný vplyv na sumu, ktorú musí dlžník v rámci splátkového kalendára vyplatiť svojim veriteľom. Pri určovaní konečnej sumy, ktorú bude musieť dlžník uhradiť svojim veriteľom sa prihliada na príjem dlžníka, na jeho majetok, ktorý si chce po skončení splátkového kalendára zachovať a na výšku jeho pohľadávok, ktoré môžu byť uhradené len v splátkovom kalendári. Okrem toho platí, že dlžník musí svojim veriteľom uhradiť minimálne 30 % pohľadávok a zároveň o 10% viac ako by uhradil veriteľom, ak by išiel do oddlženia formou konkurzu. Vplyv nepostihnuteľnej hodnoty obydlia na celkovú sumu, ktorú by musel dlžník uhradiť svojim veriteľom si ukážeme na príklade (v ktorom pre naše účely budeme prihliadať len na hodnotu majetku).
Ak by dlžník vlastnil napr. dom v hodnote 30.000 € a dlžník by o tento dom nechcel prísť, pri určovaní celkovej sumy, ktorú by dlžník musel uhradiť svojim veriteľom, by sme postupovali nasledovne:
- hodnota domu: 30.000 €
- nepostihnuteľná hodnota obydlia: 10.000 €
- hodnota majetku dlžníka: 20.000 € (hodnota domu – výška nepostihnuteľnej hodnoty obydlia = hodnota majetku)
- dlžník by v rámci konkurzného konania uhradil svojim veriteľom: 20.000 €
- dlžník musí v rámci splátkového kalendára uhradiť svojim veriteľom: 22.000 € (t.j. o 10 % viac než by uhradil v konkurze)
Ak by dlžník vlastnil dom spolu so svojou manželkou v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, tak sumy by boli nasledujúce:
- hodnota domu: 30.000 €
- nepostihnuteľná hodnota obydlia: 20.000 €
- hodnota majetku dlžníka: 10.000 € (hodnota domu – výška nepostihnuteľnej hodnoty obydlia = hodnota majetku)
- dlžník by v rámci konkurzného konania uhradil svojim veriteľom: 10.000 €
- dlžník musí v rámci splátkového kalendára uhradiť svojim veriteľom: 11.000 € (t.j. o 10 % viac než by uhradil v konkurze)
Ak by dlžník vlastnil dom v hodnote do 10.000 €, alebo podiel na dome, pričom hodnota tohto podielu by bola do 10.000 €, tak na takýto majetok dlžníka by sa v rámci splátkového kalendára pri určovaní celkovej sumy v zásade neprihliadalo, keďže ani v rámci konkurzného konania by nedošlo k speňažovaniu takéhoto majetku.
Speňažovanie obydlia / majetku dlžníka
Ak by sa v rámci oddlžovacieho konania mal speňažovať majetok dlžníka, podľa § 167r zákona č.7/2005 Z.z. môže tzv. oprávnená osoba so súhlasom dlžníka kedykoľvek vykúpiť ktorúkoľvek časť majetku z konkurznej podstaty (teda z majetku, ktorý podlieha speňaženiu). Oprávnenou osobou môže byť dlžníkov príbuzný v priamom rade, jeho súrodenec, manžel alebo obec, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza. Vecou podliehajúcou konkurzu môže byť aj obydlie označené dlžníkom.
Ak so súhlasom dlžníka jeho príbuzný v priamom rade, jeho súrodenec alebo manžel uplatní právo vykúpiť obydlie dlžníka z konkurznej podstaty, nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka sa započíta na úhradu kúpnej ceny. V praxi by to znamenalo, že dlžník „daruje“ hodnotu nepostihnuteľnej hodnoty obydlia svojmu príbuznému v priamej rade, súrodencovi alebo manželovi, pričom v takomto prípade by tieto osoby zaplatili za majetok označený ako obydlie sumu zníženú o 10.000 € (resp. pri manželoch a majetku v ich v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov o 20.000 €). Dlžník by následne v takomto prípade stratil nárok na vyplatenie nepostihnuteľnej hodnoty obydlia od správcu, keďže už samotná kúpna cena bola o túto hodnotu znížená.
Ak by obydlie dlžníka vykúpila obec, kúpna cena by sa neznížila o nepostihnuteľnú hodnotu obydlia a dlžníkovi by nárok na vyplatenie tejto nepostihnuteľnej hodnoty obydlia zostal. Dlžník by následne v takomto prípade mohol využiť nepostihnuteľnú hodnotu obydlia napr. na úhradu nákladov na bývanie v dome, ktorý obec vykúpila (za predpokladu, že by ho obec v dome nechala bývať aj naďalej).
Právna úprava:
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov:
- § 166d
Nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka
(1) Nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka je hodnota alebo časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie.
(2) Ak je obydlie dlžníka v podielovom spoluvlastníctve, nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka je hodnota alebo časť hodnoty spoluvlastníckeho podielu dlžníka k jeho obydliu; jej výška sa pomerne neznižuje. V prípade bezpodielového spoluvlastníctva má každý z bezpodielových spoluvlastníkov právo na nepostihnuteľnú hodnotu obydlia.
(3) Ak je obydlie dlžníka zaťažené zabezpečovacím právom, zabezpečovacie právo má prednosť pred nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka.
(4) Výšku nepostihnuteľnej hodnoty obydlia dlžníka ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
- § 167o
Speňaženie obydlia dlžníka
(1) Obydlie dlžníka môže správca speňažiť iba dražbou za primeraného použitia osobitného predpisu.8)
(2) Obydlie dlžníka nemožno speňažiť, ak by z výťažku po odpočítaní nepostihnuteľnej hodnoty obydlia nebolo možné uspokojiť náklady speňaženia a aspoň sčasti pohľadávky prihlásených veriteľov. Hodnotu obydlia dlžníka určí odhadom správca; ak však ktorýkoľvek veriteľ predloží znalecký posudok a uhradí preddavok na odmenu notára súvisiacu s overením priebehu dražby, vychádza sa zo znaleckého posudku. Ak sa v takom prípade vec nespeňaží, je takýto veriteľ povinný nahradiť náklady speňaženia.
(3) Ak sa obydlie dlžníka speňažilo, sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia dlžníka správca poukáže mimo rozvrh na bankový účet, ktorý na tento účel v mene a na účet dlžníka zriadil25ca) (ďalej len „osobitný účet dlžníka“); o tom bez zbytočného odkladu správca poučí dlžníka. Vklad alebo prevod finančných prostriedkov na osobitný účet dlžníka je oprávnený vykonať len správca.
(4) Finančné prostriedky na osobitnom účte dlžníka nepodliehajú konkurzu, exekúcii ani obdobnému vykonávaciemu konaniu počas 36 mesiacov od jeho zriadenia.
(5) Dlžník nie je oprávnený počas doby podľa odseku 4 disponovať s osobitným účtom dlžníka, je však oprávnený požiadať banku alebo pobočku zahraničnej banky o výber finančných prostriedkov v hotovosti z takéhoto účtu mesačne najviac do sumy, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ustanovenie osobitného predpisu tým nie je dotknuté.25cb)
(6) Ak sa speňažilo obydlie dlžníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, správca zriadi osobitný účet dlžníka aj pre bývalého bezpodielového spoluvlastníka; ustanovenia odsekov 1 až 5 platia rovnako.
- § 167r
Právo vykúpiť majetok z konkurznej podstaty
(1) Oprávnená osoba podľa odseku 4 so súhlasom dlžníka má právo kedykoľvek a ktorúkoľvek časť majetku vykúpiť z konkurznej podstaty za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Ustanovenia o pravidlách speňažovania sa v tom prípade nepoužijú.
(2) Oprávnená osoba podľa odseku 4 so súhlasom dlžníka má právo vykúpiť majetok z konkurznej podstaty za cenu, ktorá bola dosiahnutá v dražbe, v ponukovom konaní alebo za cenu ponúknutú veriteľom, ak takúto cenu uhradí správcovi do desať dní od skončenia dražby, ponukového konania alebo predloženia ponuky veriteľom.
(3) Ak so súhlasom dlžníka jeho príbuzný v priamom rade, jeho súrodenec alebo manžel uplatní právo vykúpiť obydlie dlžníka z konkurznej podstaty, nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka sa započíta na úhradu kúpnej ceny.
(4) Oprávnenou osobou na účely uplatnenia práva vykúpiť majetok z konkurznej podstaty sa rozumie dlžníkov príbuzný v priamom rade, jeho súrodenec, manžel alebo obec, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza.
(5) Ak sa poruší právo oprávnenej osoby podľa odseku 4 vykúpiť majetok z konkurznej podstaty, má táto osoba právo domáhať sa od nadobúdateľa, aby jej vec ponúkol na predaj. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov od speňaženia veci.
- § 168c
Zostavenie návrhu splátkového kalendára
(4) Uspokojenie nezabezpečených veriteľov v návrhu splátkového kalendára sa vyjadrí kvótou určenou celkovým percentom z pohľadávok, ktoré dlžník zaplatí každému nezabezpečenému veriteľovi počas nasledujúcich piatich rokov. Uspokojenie nesmie byť nižšie ako 30 % z nezabezpečenej pohľadávky. To platí aj pre uspokojenie veriteľa, ktorého pohľadávka je zabezpečená iba majetkom tretej osoby.
(5) Návrh splátkového kalendára musí obsahovať aspoň o 10 % vyššie uspokojenie nezabezpečených veriteľov, ako by dosiahli v konkurze podľa tejto časti zákona. Ak žiaden z nezabezpečených veriteľov nepodal na súde námietku, má sa za to, že návrh splátkového kalendára takéto uspokojenie poskytuje.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky z 15.02.2017 č. 45/2017 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:
- § 1
Nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka je 10 000 eur.
- § 2
Dlžník je oprávnený požiadať banku o vykonanie platieb mesačne najviac do 250 eur.
Článok pripravil vedúci kancelárie Centra právnej pomoci v Nitre - Peter Danišik