Mnoho seniorov vlastní rôzny, aj nehnuteľný majetok. Domy, byty, ale aj pozemky. Často dedičstvo celých predošlých generácií, ktoré bolo nadobudnuté v pote tváre a mozoľmi našich predkov. Preto je prirodzené, že ako im v jeseni života sily ubúdajú, myslia na to, ako si usporiadajú aj svoje majetkové záležitosti. Nechcú totiž, aby sa ich majetok, keď už nebudú medzi nami, stal predmetom hádok a nevraživosti v ich rodine.
Keď ešte stále mám majetok a už sa oň zaujíma celá rodina
Podobe rozmýšľala aj pani Štefánia. Tá vlastnila okrem svojho domu aj viacero rolí v celom chotári obce. Keďže muž sa pominul už dávnejšie, je už jedinou vlastníčkou. Už sa u nej vystriedali viaceré deti aj vnuci a nenápadne zisťovali, či nemá nejaké plány so svojim majetkom. „Predsa len“, hovorili oni, „treba rozmýšľať do budúcnosti, radšej sa rozhodnúť teraz.“. „Notári si priveľa pýtajú“, ďalej naliehali, „načo sa s tým ťahať do dedičského konania.“. A samozrejme nikto z nich nezabudol naznačiť, prečo by práve on mal mať najväčšie právo dostať pekný dom v strede dediny.
Pani Štefánia teda začala rozmýšľať. Nebolo jej po chuti „prepisovať majetky“ už teraz, bála sa, že potom jej nič neostane a kde potom dožije? Na druhej strane nechcela ani spôsobovať svojim potomkom problémy v prípadnom dedičskom konaní.
Ako teda postupovať? Možnosti sú viaceré a každý si musí zvážiť riziká aj prínosy. Už na tomto mieste je možné pani Štefániu pochváliť, že sa nenechala do niečoho dotlačiť a že o veci začala rozmýšľať (žiaľ nebýva to pravidlom).
Vysporiadam si majetok ešte za života
V prvom rade je možné tieto veci vyriešiť ešte za života.
Za života môže ktokoľvek svoj majetok darovať alebo predať. Každý má totiž právo sa svojho majetku zbaviť ako uzná za vhodné, za čo ale potom aj musí niesť dôsledky. Ak totiž niečo niekomu darujem, tak to činím:
- bez podmienok (dar nemožno podmieňovať tým, aby obdarovaný niečo pre nás urobil – napríklad sa o nás staral),
- s vedomím, že sa tohto majetku zbavujem navždy (a teda nemôžem sa po dvoch rokoch domáhať vrátenia daru len z dôvodu, že takto to nie je tak ako som si to predstavoval).
Výnimkou z nevratnosti darovania je možnosť domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k darcovi alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Takéto prípady ale končia na súdoch, kde konanie môže trvať dlhší čas a môže mať otázny výsledok. Je totiž potrebné aj preukázať, že darca sa správa v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
Taktiež sa pri dedení zo zákona dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal.
Je možné samozrejme uzavrieť aj kúpnu zmluvu, ak senior nechce rozdať svoj majetok zadarmo, ale chce zaň dostať nejakú protihodnotu.
Majetok som rozdal, nemám nič
Ak sa senior takto „zbaví“ majetku ešte za svojho života, vzniká vážne riziko, že reálne môže prísť o dôstojné bývanie, ak ešte za života prevedie nehnuteľnosť, v ktorej doteraz býval. Ako sme uviedli v jednom z našich predošlých príspevkov, ani zriadenie vecného bremena nemusí situáciu adekvátne vyriešiť a zabezpečiť dôstojný život seniora. Svoje by o tom vedela povedať pani Gizela, s ktorej prípadom sa stretli pracovníci Centra právnej pomoci. Toľko do nej deti húdli s prísľubom, že sa o ňu postarajú, až im „prepísala“ celý dom. Zriadili jej síce vecné bremeno dožitia, ale čo z toho, keď jej prenechali len jednu malú izbietku, do ktorej navyše zateká, opraviť sa to nikto nechystá a celkovo z tej sľubovanej podpory v starobe nakoniec tiež nič nebolo.
Nechám to na dedičské konanie, nech sa už medzi sebou dohodnú
V dnešnom slovenskom práve (na rozdiel od minulosti a na rozdiel od toho, s čím sa uvažuje v budúcnosti) nie je možná tzv. dedičská zmluva ani darovanie pre prípad smrti. Dedičia sa môžu o dedičstve dohodnúť až v dedičskom konaní a darovanie je možné urobiť s účinkami ešte za života.
Jediné, čo môže žijúci vlastník urobiť pre prípad smrti, je zriadenie závetu. U nás sa totiž môže dediť dvomi spôsobmi:
- zo zákona,
- zo závetu,
- prípadne kombináciou oboch prípadov.
Ak teda poručiteľ nezriadi závet, nastupuje dedenie zo zákona podľa zákonných podielov.
Závet môže poručiteľ spísať aj sám, avšak môžeme len odporučiť služby notára. Totiž:
- notár ako odborník presne vie, čo v závete môže a čo nemôže byť,
- závet spísaný notárom slúži do istej miery aj ako poistka proti neskoršiemu spochybňovaniu, že poručiteľ nebol pri zmysloch, keď závet písal a netušil, čo píše (žiaľ, častá námietka, ktorá sa objavuje v dedičských sporoch),
- každý takýto závet je uložený v notárskom registri závetov a pri každom otvorení dedičského konania sa vykoná šetrenie, či náhodou v tomto registri neexistuje závet po tejto osobe. Nestane sa tak, že závet sa zničí, niekde stratí alebo s ním bude manipulované.
Pri závete treba ale myslieť na to, že nie je možné ním naložiť so svojim majetkom akokoľvek, ale treba rešpektovať podiely tzv. neopomenuteľných dedičov. Maloletým potomkom sa totiž musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Kto to nebude rešpektovať, dopadne ako pán Vincent, ktorý v dobrej viere vlastnoručne písaným závetom chcel odkázať svoj majetok svojmu vnukovi. Žiaľ, závet napísal na stroji a len ho vlastnoručne podpísal. Závet tak nebol platný (musí byť napísaný celý vlastnou rukou).
Dedičia sa môžu v dedičskom konaní dohodnúť o tom ako si podelia majetok. Ak sa nedohodnú, rozhodne notár podľa výšky dedičských podielov.
Nevýhodou tu je, že poručiteľ zanechá neusporiadaný majetok, ktorý môže byť zdrojom problémov v dedičskom konaní alebo aj následne ďalej, ak ten majetok zdedia viacerí potomkovia v podieloch, ktorí sa medzi sebou nebudú vedieť dohodnúť na ďalšom spoločnom fungovaní.
Podobne ako pri závete aj pri úvahe o vydedení potomka môžeme len odporučiť služby notára, keďže aj tu musia byť splnené zákonné podmienky na to, aby niekto vydedil svojho potomka.
Tak ako teda?
Ako vidieť, neexistuje jedna jednoznačná rada. Každý spôsob má svoje plusy aj mínusy. Každý by však mal myslieť na to, ako bude postarané oňho a taktiež doteraz normálne fungujúce vzťahy v rodine sa môžu po rozdelení majetku ešte za života radikálne zmeniť. Seniori sú často vedení dobrými úmyslami pomôcť deťom a vnúčatám, avšak zabúdajú na seba a nenechajú si ani len tie povestné „zadné vrátka“. Z tohto sveta tak nakoniec odchádzajú niekedy úplne odvrhnutí a „obratí“ o celý ich majetok.
Kde sa môžem poradiť?
Preto je možné len a len odporučiť poradiť sa u odborníkov a taktiež si nechať u odborníkov vypracovať potrebnú zmluvnú dokumentáciu. Nie je to samozrejme zadarmo, za služby sa platí, ale je to zanedbateľná suma oproti hodnote toho, čo je predmetom zmluvy (hodnota domu v porovnaní s nákladmi na právne služby).
Na základnú orientáciu v právnom probléme a nasmerovanie ďalej môže ktokoľvek využiť služby Centra právnej pomoci, tzv. predbežnú konzultáciu v trvaní maximálne jednej hodiny za poplatok 4,50 €. Naši právnici vám síce nespíšu žiadnu zmluvu ani iné podanie, ale vedia vás aspoň zorientovať v probléme a upozorniť na základné riziká.
Preto neváhajte, pýtajte sa a poraďte sa.